V úžitkovej záhrade sa venujeme predpestovaniu zeleniny, chystáme nožnice na ďalšie rezy a prihnojujeme ovocné stromy. Ideálny čas je aj na založenie teplého pareniska.
Foto: Shutterstock
Začíname s predpestovaním zeleniny
Od februára začíname s vysievaním najmä teplomilných druhov, ako je paprika vrátane niektorých odrôd čili, baklažán, ale aj zeler. Okrem kvalitných certifikovaných semien, čerstvého výsevného substrátu a vhodných nádob je základom úspechu dostatok svetla a teplo, zaručí nám to najmä skleník.
Od polovice februára do vykurovaných skleníkov vysievame aj osivá hlúbovín, napríklad skorej hlávkovej kapusty, karfiolu a kalerábu i hlávkového šalátu na predpestovanie priesad. Vyskúšať môžeme aj predpestovanie bôbu.
Ku koncu mesiaca sa už dá vysievať aj do nevykurovaných skleníkov, pokiaľ ide o konkrétne zeleninové druhy, je to reďkovka, šalát, mrkva a jarná cibuľka. Vysejme si aj valeriánku. Je to lahodná a stále málo docenená šalátová alebo prílohová zelenina. Rozhodnúť sa môžeme aj pre fenikel či artičoku, ktoré sa vysievajú na konci mesiaca.
Užitočnou pomôckou pri predpestovaní sú plastové zakoreňovače. Foto: ShutterstockVysádzame cesnak
Ak sme nestihli vysadiť cesnak na jeseň minulého roka, môžeme strúčiky vysadiť teraz, no až vtedy, keď rozmrzne pôda, ideálne koncom februára. Vhodné na výsadbu v tomto období sú však len jarné odrody. Vysádzame pevné namorené strúčiky najlepšie do mierne skyprenej pôdy na slnečnom mieste a vždy tak, aby medzi vrcholom strúčika a povrchom terénu bolo asi 8 cm pôdy. V riadku dodržiavame vzdialenosť 8 – 10 cm od seba.
Foto: ShutterstockZakladáme teplé parenisko
Na jeho založenie potrebujeme čerstvý, ideálne konský hnoj. V parenisku vyhĺbime jamu do hĺbky asi 80 cm. Na jej dno dáme hnoj a zasypeme ho pôdou alebo záhradníckym substrátom. Počas rozkladu hnoja sa do okolitej pôdy začne uvoľňovať teplo, čo podporí klíčenie a rast mladých rastlín. Môžeme tu predpestovať priesady rôznych druhov zeleniny, ale aj získať prvú rýchlenú zeleninu na konzumáciu.
Foto: ShutterstockKrok za krokom: Vysievame zeler
Začať musíme skoro, predpestovanie zelerových priesad totiž trvá dlhšie. Platí to pre buľvový aj stonkový zeler a ich odrody. Vhodným stanovišťom je v tomto období buď vykurovaný skleník, alebo dostatočne svetlý okenný parapet, kde sa vyplatí vyskúšať miniparenisko.
- Substrát uprednostníme supresívny (obsahuje užitočné huby) alebo použijeme iný kvalitný výsevný substrát. Keď sa vo vnútri trochu ohreje, naplníme ním výsevné misky.
- Výsev zrealizujeme naširoko a nie veľmi nahusto. Vysievame pomedzi prsty, osivo si vyberáme z dlane, kde sme si semená z vrecúška vysypali.
- Osivo pritlačíme k substrátu a zakryjeme veľmi tenkou vrstvou výsevného substrátu. Napokon dobre zavlažíme a misku umiestnime na svetlé a teplé miesto.
Na čo nezabudnúť
- V teplejších lokalitách už koncom mesiaca vysievame do voľnej pôdy hrach a mrkvu. Pôda by však pred výsevom mala trochu obschnúť.
- Prihnojíme ovocné stromy kompostom, koncom mesiaca už aj draselným či fosforečným hnojivom.
- Odstránime konce výhonkov egrešov, ktoré boli v minulom roku napadnuté americkou múčnatkou.
- Pokračujeme v reze jadrovín a nepremeškáme optimálnu príležitosť na zimný rez viniča.
- Ošetríme stromy s glejotokovými ranami. Zaschnutý glej odstránime ostrým nožom a vyčistené miesto zatrieme štepárskym voskom.
- Odoberáme vrúble. Ideálne sú dlhšie jednoročné výhonky s kvalitne vyvinutými púčikmi.
Text: Daniel Košťál
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada