Viete, prečo je cena za semienka hybridov vyššia ako za odrody? A prečo by sa semienka, ktoré ste odobrali z plodov hybridov, nemali ďalšej vysievať? Aj o tom sa rozprávame s mladou slovenskou šľachtiteľkou Ing. Simonou Luptákovou.

Kto je Simona Luptáková?
Odmalička mala vzťah k prírode, preto si na Strednej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici zvolila odbor životné prostredie. Pokračovala štúdiom záhradníctva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Prax absolvovala v šľachtiteľskej spoločnosti Zelseed, spol. s r. o., ktorá sa venuje nielen šľachteniu, ale aj produkcii semien zeleniny a kvetín, a zakotvila tam aj hneď po škole.

O šľachtení paradajok
Šľachtiteľská stanica, kde pracujete, má políčka, na ktorých sa šľachtí a pestuje, v Hornej Potôni. Je to na južnom Slovensku, kde sa teplomilná zelenina, kam patria aj paradajky, pestuje veľmi dlho. Šľachtíte u vás aj paradajky?
Áno, samozrejme, rajčiak patrí medzi hlavné druhy zeleniny, ktoré šľachtíme. Snažíme sa vyvíjať odrody, ktoré spĺňajú nároky na vysokú kvalitu, odolnosť proti chorobám a vysoké výnosy. Aj napriek tomu, že naše odrody sú vyšľachtené na južnom Slovensku, sú vďaka ich prispôsobivosti rôznym pestovateľským podmienkam, samozrejme, vhodné aj do iných oblastí.
Ako také šľachtenie prebieha a na čo sa pri ňom zameriavate? Sú dnes aj iné ciele šľachtenia, aké boli povedzme pred 20 – 30 rokmi?
Šľachtenie je proces, pri ktorom sa vyberajú rastliny s najlepšími vlastnosťami, ako sú odolnosť proti chorobám, dobrá chuť alebo vysoký výnos. Tieto rastliny sa navzájom krížia, aby sa získali nové odrody (hybridy) s požadovanými vlastnosťami. Proces sa opakuje niekoľkokrát, až kým sa nevyberú jedince, ktoré sú najlepšie.
V posledných 20 – 30 rokoch sa šľachtenie prispôsobuje aj klimatickým zmenám, pretože teploty sú čoraz vyššie, obdobia sucha častejšie a zrážky nepravidelné. Preto sa, okrem spomínaných požadovaných vlastností, sústredíme aj na šľachtenie odrôd, ktoré dokážu lepšie zvládať extrémne počasie, ako je horúčava alebo nedostatok vody. Zároveň chceme, aby rastliny potrebovali menej chemikálií na ochranu.
Ako dlho trvá, kým vznikne nová paradajka?
Vytvorenie novej paradajky môže trvať niekoľko rokov. Šľachtenie sa začína výberom najlepších rastlín, ktoré sa krížia, a tento proces sa opakuje v niekoľkých generáciách, aby sa získali stabilné vlastnosti. Zvyčajne trvá 5 až 10 rokov, kým vznikne úplne nová odroda.
Výsledkom šľachtenia môže byť odroda alebo hybrid. Pri šľachtení odrôd ide o stabilizovanie požadovaných vlastností v jednej rastline, aby sa tieto vlastnosti dedili z generácie na generáciu. Ak sa krížia rôzne odrody (línie), výsledkom je hybrid, ktorý má zvyčajne lepšie vlastnosti ako rodičovské rastliny, teda vyšší výnos alebo odolnosť proti chorobám.
Keď ste s odrodou alebo hybridom spokojní, môžu ísť semienka priamo do vrecúšok a k zákazníkovi?
Skôr ako osivo spĺňajúce požiadavky na kvalitu putuje k zákazníkovi, musíme ho najskôr dať registrovať a schváliť na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Registrácia odrody je podmienená jej skúšaním pomocou takzvaných DUS testov, ktorými ju ÚKSÚP overuje na vlastných skúšobných poliach počas 2 až 3 rokov. Testy sú kľúčové pre uznanie novej odrody. Skratka DUS vychádza z troch anglických pojmov: D – odlišnosť (Distinctness), U – jednotnosť (Uniformity), S – stabilita (Stability). Inak povedané ústav preveruje, či je odroda odlišná od iných, jednotná vo svojich vlastnostiach a zároveň stabilná. Až po úspešnom ukončení týchto testov môže byť osivo oficiálne zaregistrované, zabalené a uvedené na trh pre zákazníka.
Rajčiak patrí medzi hlavné druhy zeleniny, ktoré šľachtíme.
Prečo je spravidla cena osiva hybridov označovaných ako F1 vyššia ako odrôd?
Kým odrody sa opeľujú prirodzene „samy“ a semienka si udržujú dané vlastnosti, získanie hybridov zahŕňa aj ručné opeľovanie, čo je veľmi časovo náročný proces. Vyžaduje si veľa práce, precíznosti a trpezlivosti. K tomu treba pripočítať aj náklady na výskum, šľachtenie, testovanie a proces registrácie hybridov. Výsledkom však je, že hybridy sú často kvalitnejšie, s lepšími výnosmi a odolnosťou, čo ich robí hodnotnejšími pre pestovateľov.
Vieme vymenovať, ktoré odrody alebo aj hybridy pochádzajú zo slovenského šľachtenia?
Sme jediná firma na Slovensku, ktorá sa zaoberá šľachtením viacerých druhov zeleniny, preto v našom sortimente nájdete väčšinou nami vyšľachtené odrody. Medzi naše paradajkové hybridy patria ‘Žofka F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Ambros F1’, ‘Milica F1’, ‘Ady Zel F1’, ‘Jerguš F1’, ‘Veloria Zel F1’, plus klasická odroda ‘Sláva Porýní’. Tieto odrody sú indeterminantné – kolíkové. Ďalej máme aj odrody kríčkových rajčín, konkrétne odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’ a ‘Tomanova’. Tieto odrody aj hybridy sú už na trhu dobre známe niekoľko rokov, výnimkou je naša najnovšia odroda ‘Veloria Zel F1’, ktorá bola registrovaná v roku 2020.
Ako vlastne vznikajú názvy odrôd a hybridov?
Názvy odrôd navrhujú šľachtitelia (vypíšu dokument „Návrh názvu odrody“) a následne musia prejsť schvaľovaním prostredníctvom ÚKSÚP. Názov by mal byť jednoduchý, ľahko zapamätateľný, nie príliš dlhý a mal by sa ľahko vyslovovať. Hlavne by sa nemal zhodovať so žiadnou existujúcou odrodou, ktorá je zapísaná v Listine registrovaných odrôd.
Keď pestujeme odrody, môžeme si odložiť semienka a vysiať ich ďalší rok. S hybridmi F1 to vraj skúšať nemáme. Prečo, keď nám plody chutili? Semienka nevyklíčia?
Pri hybridných odrodách F1 je to trochu iné než pri tradičných odrodách. Osivo z týchto plodov zvyčajne nebude reprodukovať rovnaké vlastnosti ako pôvodná hybridná rastlina. Dôvod je, že hybridy F1 sú výsledkom špecifického kríženia dvoch rodičovských odrôd s určitými genetickými vlastnosťami, ktoré sa v nasledujúcich generáciách stabilne neopakujú. Ak si teda odložíte osivo z hybridu F1 a vysejete ho, je pravdepodobné, že nové rastliny budú veľmi rôznorodé a budú mať v porovnaní s pôvodnou rastlinou rozdielny výnos, inú odolnosť alebo aj chuť. Ak chcete zachovať stabilitu vlastností, je lepšie kupovať nové osivo F1 každý rok. Semená označené F1 poskytujú najlepšie výnosy a vlastnosti len v prvej generácii.
Keď mám na políčku niekoľko odrôd paradajok a pestujem ich tesne vedľa seba, sprášia sa medzi sebou?
Na rozdiel od niektorých iných rastlín, rajčiaky sa opeľujú prevažne samy, tzn. jedna kvetina sa opeľuje vlastným peľom, takže riziko spontánneho opelenia medzi rôznymi odrodami nie je až také vysoké. No môže sa to stať, keď rôzne odrody pestujete veľmi blízko seba a sú prítomné opeľovače, ktoré prenášajú peľ z jednej rastliny na druhú. Zmiešaniu genetického materiálu medzi odrodami sa dá predísť pestovaním odrôd v dostatočnej vzdialenosti alebo použitím fyzických bariér (napríklad siete alebo steny), ktoré by bránili prenosu peľu. Pokiaľ je to možné, tak odrody pestujte od seba aspoň 20 metrov, ale keďže ide o rajčiak a váš pozemok neumožňuje dodržať takúto veľkú vzdialenosť, malo by stačiť 5 – 10 metrov.

O výbere paradajok
Záleží pri výbere osiva na tom, za akým účelom plánujeme paradajky pestovať, či do šalátov, na kečupy, deťom do krabičky na desiatu, na sušenie?
Na pretlaky a kečupy sú ideálne kríčkové odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’ (tzv. „beef steaková odroda“), keďže majú nízky obsah šťavy (skrátenie času odparovania pri spracovaní) a hrubú vrstvu dužiny. Do šalátov sú najvhodnejšie ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1, ktoré sú sladké a šťavnaté. Na grilovanie a pečenie sa hodia odrody ako ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’, ktoré majú pevnú dužinu a dobre držia tvar pri tepelnej úprave. Na výrobu šťavy je výborná ‘Sláva Porýní’, ktorá má intenzívnu chuť a vôňu, no je citlivá na extrémne horúčavy. Samozrejme, všetky spomenuté odrody sú vhodné aj na priamy konzum a majú širšie spektrum využitia, avšak podľa ich vlastností sú primárne najvhodnejšie na využitie, ktoré som spomenula.
Čo sa týka pestovania, všimla som si, že v ponuke prevažujú kolíkové (tyčkové) paradajky. Prečo je to tak a ako sa odlišujú od kríčkových?
Kolíkové odrody a hybridy rajčín ponúkajú vyššie výnosy, lepšiu odolnosť proti chorobám a kvalitnejšie plody. Kolíkové rajčiny rastú vertikálne, čo umožňuje úsporu miesta a lepšiu organizáciu priestoru. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky. Plody prinášajú postupne, čo predlžuje obdobie úrody.
Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky – sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podmienkam. Zvyčajne prinášajú plody skôr, ale v menších množstvách.
Logicky sa to odráža aj v rozstupoch. Kríčkové (determinantné) rajčiaky by sa mali sadiť v rozstupe medzi rastlinami 40 – 50 cm a medzi radmi 60 – 80 cm, pričom pri kolíkových (indeterminantné) stačí medzi rastlinami rozostup 30 – 40 cm a medzi radmi 40 cm.
A čo na balkóne? Môžem tam úspešne pestovať ktorúkoľvek paradajku?
Áno, no vhodné sú najmä kolíkové odrody – šetria priestor, keďže nevyžadujú toľko miesta na šírku. Vyviazané tyčkové rajčiny vyzerajú upravene, dajú sa ľahko udržiavať a poskytujú dobré výnosy. Kríčkové rajčiny, ktoré rastú do šírky, zaberajú viac miesta, nepôsobia ani tak esteticky ako kolíkové. Preto keď máte balkón so slnečným svetlom, kolíkové rajčiny sú skvelou voľbou.
Ktoré sú vaše najobľúbenejšie odrody a prečo?
Rajčiny sú pre mňa skutočnou srdcovkou, najmä tie menšie a sladšie. Preto v záhrade najradšej pestujem kolíkové cherry rajčiny, aj keď neodmietnem ani odrody s väčšími plodmi. Medzi moje obľúbené patrí ‘Idyll’, ‘Ildi’, ‘Niki Zel F1’, ‘Milica F1’ a ‘Žofka F1’, ktoré sú pre mňa zárukou skvelej chuti a kvalitnej úrody.

O výseve a dopestovaní priesad
Kedy je najvhodnejšie obdobie výsevu paradajok? Je rozdiel v termíne výsevu, keď plánujem sadiť von na záhon, na balkón alebo do fóliovníka či skleníka?
Na pestovanie v záhone, ale aj na balkóne je ideálny výsev v marci až apríli, približne 8 – 10 týždňov pred poslednými mrazmi. Na záhon sa presádzajú po skončení obdobia rizika mrazov, obyčajne na začiatku mája.
Keď plánujete pestovať paradajky vo fóliovníku alebo v skleníku, je možné ich vysievať už vo februári alebo v marci. Vysádzajú sa, keď je teplota v skleníku stabilnejšia, často už v apríli.
Ako a do čoho vysievať paradajky a ako sa starať o výsevy?
Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín. Môžete použiť rôzne nádoby, ako sú plastové alebo papierové nádoby na výsev, kvetináče alebo aj misky na výsev. Je dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody, aby rastliny nestáli vo vode. Svetlo je pre výsevy veľmi dôležité. Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 – 16 hodín svetla denne. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete použiť umelé osvetlenie, ktoré podporí zdravý rast. Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 – 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 – 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky. Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá. Po dosiahnutí dostatočnej veľkosti (cca 15 – 20 cm) je čas na presadenie do väčších nádob alebo priamo do záhonov, fóliovníka alebo skleníka.
Keď začnú mladé rastlinky padať, o čo ide?
Padanie mladých rastlín môže byť spôsobené viacerými faktormi vrátane hubových chorôb, ktoré napádajú korene a spôsobujú ich hnilobu. To vedie k slabému príjmu živín a vody, rastlina oslabuje. Tieto choroby sa často vyvíjajú pri nadmernej vlhkosti alebo nepriepustnom substráte. Okrem toho môže byť príčinou aj nedostatok svetla, prepolievanie alebo nízka teplota. Ak máte podozrenie na hubovú infekciu, presaďte rastliny do čerstvého substrátu a zvážte použitie fungicídov.
Kedy je najvhodnejší okamih na pikírovanie?
Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 – 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. To zvyčajne nastáva asi 2 – 3 týždne po vyklíčení. V tomto štádiu už majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ale stále sú dosť malé na to, aby sa nepoškodili pri presádzaní. Pikírovanie zabezpečí, že rastliny budú mať viac miesta na rast a lepší prístup k živinám.
Je pikírovanie nutné, alebo existuje aj nejaká možnosť dopestovať priesady bez pikírovania?
Pikírovanie nie je striktne nutné, ale je veľmi odporúčané a potrebné hlavne pri hustom výseve. Pomáha rastlinám vytvoriť silnejší koreňový systém a zlepšuje ich zdravý rast. Bez pikírovania môže byť rastlina slabšia, pretože bude mať obmedzený priestor pre rast koreňov, čo môže spôsobiť menší príjem živín a vody.
Ak sa rozhodnete dopestovať priesady bez pikírovania, môžete vysievať rajčiny priamo do väčších nádob (napr. kvetináčov alebo debničiek), kde budú mať rastliny viac priestoru na rast.
Ako sa starať o priesady?
Starostlivosť o priesady sa výrazne nelíši od starostlivosti o výsevy. Je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, optimálnu teplotu medzi 18 – 22 °C a pravidelné, ale striedme polievanie. Dôležitá je aj dobrá cirkulácia vzduchu a otužovanie priesad pred ich presadením do záhrady. Po 2 – 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva. Tieto kroky zabezpečia silný a zdravý rast priesad pred ich výsadbou.
Je dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody, aby rastliny nestáli vo vode.
Je dobré pohnojiť rastlinky hneď po pikírovaní?
Nie, pretože sú v tomto období ešte veľmi krehké a môžu mať problém s absorpciou živín. Počas prvých 2 – 3 týždňov po pikírovaní sa priesady koncentrujú na rozvoj koreňového systému a adaptáciu na nové podmienky. Slabý roztok hnojiva im pomôže získať potrebné živiny na ich ďalší rast a vývoj. Takto zabezpečíte, že priesady budú silnejšie a zdravšie pred ich presadením do záhrady. Otužovanie priesad pred presadením je tiež dôležité, pretože pomáha rastlinám zvyknúť si na vonkajšie podmienky a znižuje riziko stresu po presadení.

Tešila som sa z dobrej úrody