Obdobie zberu jednej jahodovej odrody trvá približne 3 týždne. Ako ho niekoľkonásobne zvýšiť a nielen o tom sa rozprávame s farmárkou pani Dášou Hančovou z úspešnej rodinnej farmy vo Vraňanoch.
O farme Hančovcov vo Vraňanoch
Jahody boli prvá plodina, s ktorou rodina Hančovcov začala podnikať. Rodinnú farmu vo Vraňanoch (ČR) založili v roku 1998. So samozbermi tohto sladkého ovocia začali v roku 2003. Darilo sa im. Starší dom prebudovali na predajňu záhradníctva, farmárskych výpestkov, špecialít a ponúkali tu aj vlastnú zeleninu.
Samozbery postupne rozšírili na zemiaky, cibuľu, uhorky, paradajky, tekvice. Pustili sa tiež do výsadby sadov. Relatívne nedávno u nich vyrástla krásna moderná a ekologická drevostavba, kam presťahovali predajňu, rozšírili sortiment farmárskych potravín aj predaj predovšetkým jedlých rastlín.
Pod novú strechu sa zmestila i menšia reštaurácia a kaviareň s vlastnými koláčmi či so zmrzlinou. Pre verejnosť usporadúvajú zaujímavé akcie a často u nich býva plno. Za úspešným konceptom, ktorý vyznáva ekológiu a podporuje lokálnych pestovateľov i výrobcov, vidieť veľa práce, cieľavedomosti a umu. Viac nájdete na www.farmavranany.cz.
Pestovanie jahôd na farme
Pani Hančová, jahody na vašej farme pestujete prírodnou cestou, čo to znamená?
Veľa pestovateľov, aby sa vyhli burine, jahody pestuje v otvoroch na čiernej netkanej textílii, ktorá leží na pôde. Jej nevýhodou na veľmi slnečnom stanovišti je, že akumuluje a opäť sála teplo, čo môže plody spáliť.
My chceme rastline dopriať prirodzené prostredie, preto nepoužívame netkanú textíliu, ale slamu. To je v skutočnosti na pestovanie náročnejšie, pretože slamu musíme do porastu pridávať každý rok znovu. Dávame ju okolo rastlín v období kvitnutia, aby si kvetné stvoly s rastúcimi a nalievajúcimi sa plodmi na tú slamu „ľahli“. Plody tak neležia na pôde, čiže sa takmer nešíria hubové choroby.
Slama tiež potláča rast buriny a stáva sa málokedy, že je ovocie spálené, to musí byť vonku 35 a viac stupňov. Tiež sa v nej množia dravé roztoče, ktoré pomáhajú so škodcami, ako sú roztočce, strapky. Dostanú sa do nej z okolia, z medzí. Dravé roztoče prikupujeme a vypúšťame aj do fóliovníkov. Prednosťou slamy je tiež každoročné obohatenie pôdy o organickú hmotu, pretože po zbere medzirady rotavátorujeme, čím ju zapracujeme do pôdy.
Aká veľká je plocha, na ktorej momentálne pestujete jahody?
Vonku na poli máme jahody vysadené na 25 hektároch, vo fóliovníkoch pestujeme sadenice vysadené v substráte na stoloch na 4 hektároch. Keďže pod fóliou dokážeme vyprodukovať dva zbery za sezónu, je to akoby 8 ha.
Okrem plodov jahôd predávate i sadenice?
Ročne vyprodukujeme približne 3 milióny jahodových sadeníc a keďže fungujeme aj ako veľkoobchod, naše sadenice sa dajú kúpiť v Českej aj Slovenskej republike, kde ich dodávame asi do 450 záhradníctiev a záhradných centier ako „vraňanské jahody“.
Ako dlho u vás trvá sezóna zberu jahôd?
Na poli trvá zber približne dva mesiace, vo fóliovníku je to celých osem mesiacov.
To je naozaj úctyhodné. Spočíva to v tom, že okrem klasických jahôd, ktoré rodia raz za rok, pestujete i celoročné odrody?
Nie, tie vôbec nepestujeme. Skúšali sme ich, ale nepresvedčili nás. Zakladáme si na chuti jahôd. Kto ochutná našu vraňanskú jahodu, vie, že je aromatická, chuťovo intenzívna a veľmi sladká. Vonku aj vo fóliovníku pestujeme klasické raz rodiace odrody, ale vo fóliovníku ich vysádzame postupne od konca januára až do konca júla. Tie z januárovej výsadby plodia približne od druhej polovice apríla, z júlovej až do konca novembra.
Sadenice stáleplodiacich odrôd však ponúkame, pre drobného záhradkára je prínosom, keď si môže jahody v záhradke odtrhnúť aj v lete alebo na jeseň. No ich chuť je podľa nás rozdielna oproti klasickým júnovým odrodám, preto sme sa s nimi nestotožnili.
Aký typ sadeníc používate pri výsadbe, či už na pole, alebo do fóliovníka?
Pri výsadbe na pole vysádzame zelené sadenice aj frigo sadenice, do fóliovníka okrem frigo sadeníc predovšetkým špeciálne sadenice, tzv. „waiting bed“, ktoré sú určené pre túto technológiu pestovania.
Označenie „waiting bed“, čo je z anglického jazyka, znamená, že ide o rastlinu, ktorá doslova čaká, kým bude vysadená?
Áno, presne tak. Ide o sadenicu, ktorá sa oddelí z materskej rastliny a uloží sa do takej pripravenej „postieľky“ so substrátom, kde má intenzívnu starostlivosť vrátane pravidelnej výživy a kde poriadne zosilnie. Vďaka tomu po vysadení veľmi dobre rastie aj plodí. Tieto sadenice však nie sú bežne dostupné, sú totiž i niekoľkonásobne drahšie ako bežné rastliny.
Koľko odrôd pestujete vo fóliovníku?
Vo fóliovníku pestujeme základných 6 odrôd, ktoré máme vyskúšané. Tento spôsob pestovania, čiže v substráte na stoloch, sme sa chodili päť rokov učiť do Holandska. Holandskí poradcovia nám odporúčali z ich skúseností najlepšiu odrodu pre pestovanie vo fóliovníku.
Avšak klíma a počasie Holandska a Česka sú dosť odlišné a bol by pre nás veľký risk sústrediť sa len na jednu odrodu, preto sme si už na začiatku vybrali niekoľko odrôd, aby sme zistili, ktorým sa bude dariť práve v našich klimatických podmienkach. Postupne sa nám vyselektovalo 6 odrôd.
Na poli pestujete viac odrôd?
Áno, na poli ich pestujeme trochu viac. Keď sme začínali, mali sme na poli jednu jedinú odrodu, a to klasickú ‘Karmen’. Zber jahôd v optimálnom počasí trvá asi tri týždne, ale v horúčavách alebo pri daždi sa ešte skráti. Aby sme predĺžili obdobie zberu, hľadali sme ďalšie odrody, od tých najskorších až po najneskoršie. Momentálne sme na poli schopní zberať dva mesiace v roku, približne od druhej polovice mája do druhej polovice júla.
Ako predĺžiť obdobie zberu jahôd
Môžete záhradkárom poradiť, ako predĺžiť obdobie zberu jahôd na svojich záhonoch?
Ak ma záhradkár dostatočný priestor, odporúčam nesústrediť sa len na jednu odrodu, pretože tak bude zberať najviac tri týždne. Je dobré si to aj doma v záhonoch rozložiť na niekoľko odrôd s rôznym termínom zberu. Vysadením skorej, stredne skorej, poloskorej a neskorej odrody sa dá zber predĺžiť o niekoľko týždňov. Aby mohli zberať počas leta či aj na jeseň, stáleplodiace alebo previsnuté sa hodia tiež.
Ak je však priestor určený jahodám malý, asi ostáva vysadiť jednu, maximálne dve odrody. Určite to považujem za lepšie, ako konzumovať jahody zo supermarketov, ktoré sa zberajú nezrelé, aby vydržali transport, možno i nejaký deň v sklade a potom aj v obchode. Na chuti jahody sa to veľmi prejaví. Tiež je možné dobré zrelé jahody zakúpiť u farmára, ktorý ich pestuje u nás, a tak ho podporiť.
Ja mám skúsenosť so stáleplodiacimi odrodami, že majú dve vlny plodenia.
Áno, i keď sa im hovorí stáleplodiace, neplodia celu sezónu. Prvý zber je obyčajne v júni, potom je dva, tri týždne pauza a začne sa druhá vlna. Žiadna jahoda neplodí nonstop. Pri previsnutých to platí tiež.
Odporúčané odrody
Ktoré odrody by ste našim čitateľom poradili von do záhrady?
Čo sa týka najskorších odrôd, medzi menej náročné na pestovanie patria stálice, ako sú ‘Karmen’ a ‘Sengana’, i keď druhá spomenutá je trochu náchylná na hubovú chorobu pleseň sivú – botrytídu. Dá sa povedať, že sú to odrody našich babičiek, na ktoré sme zvyknutí, s tmavými, voňavými a chutnými plodmi.
‘Sengana’ patrí asi k najpestovanejším odrodám v českých záhradkách. Keďže vieme, že je náchylnejšia na botrytídu, zväčšíme spon pri výsadbe, aby v poraste prúdil vzduch a obmedzilo sa šírenie hubových chorôb.
Z novších odrôd spomeniem veľmi skoré ‘Honey’ alebo ‘Rumba’. Z neskorých stúpa na obľube veľmi tmavá sýtočervená ‘Malvína’, ktorá je jemne kyselkavá, čo je však v teple veľmi osviežujúce. Z neskorých je veľmi dobrá aj ‘Florence’.
Zo stáleplodiacich jahôd do záhradky odporúčam staršiu odrodu ‘Ostara’, má síce drobnejšie plody, ale ich chuť je veľmi podobná klasickým júnovým odrodám. Z noviniek určite odrodu ‘Anabelle’ nebo ‘Evie 2’.
Ktorá z u nás dostupných odrôd je najsladšia?
Skorá ‘Karmen’.
Po akých odrodách siahnuť, keď chcem variť džem a po akých na zaváranie?
Kto si chce pripraviť len zopár pohárov džemov alebo pár pohárov zavariť, je to v zásade jedno. Ak však niekto varí jahodové džemy vo väčšom, veľmi vhodná je už spomínaná ‘Karmen’. Je pekne tmavá a má typickú arómu lesných jahôd.
Na kompóty a mrazenie sú lepšie odrody s pevnejšou dužinou, ako sú ‘Sonata’, ‘Rumba’ alebo ‘Honey’. ‘Sonata’ je veľmi sladká, ale je pomerne svetlá, čo niektorým nevyhovuje.
Keď chcem tento rok vysádzať nové rastliny a chcem už mať dobrú úrodu, ktoré sadenice zvoliť?
Keď chcete mať hneď prvý rok veľkú úrodu, najlepšie je siahnuť po frigo sadeniciach a vysadiť ich na jar, vtedy dobre zaplodia už v roku výsadby. Zelené sadenice dostupné skoro na jar prinesú v danom roku malú úrodu a vlastné sadeničky z poplazov vysádzané na jeseň budú plodiť až v ďalšom roku.
Rady k pestovaniu jahôd
Patria jahody k „hladným“ rastlinám?
My sadenice hnojíme aj priamo pri výsadbe, ale presne vieme, koľko a čím. To záhradkárom neradíme, môže sa stať, že hnojivo pri výsadbe korene spáli. Je lepšie počkať a hnojiť až približne 3 týždne po výsadbe.
Pred výsadbou sa dá použiť jedine dobre uložený kompost, ktorý sa zapracuje do pôdy. Založený porast sa zvyčajne hnojí dvakrát za rok, na jar a potom po zbere, keď je porast pokosený. My hnojíme na konci februára hnojivom s NPK (dusík, fosfor, draslík), vhodný je napríklad i Cererit Start.
Aký je vhodný spon?
Jahody sadíme na slnečné stanovište do riadkov vzdialených od seba 40 cm, v riadku 25 cm. Ak sme v oblasti s častejším výskytom botrytídy, alebo ide o odrodu náchylnejšiu na choroby, ako je i spomínaná ‘Sengana’, zväčšíme vzdialenosť rastlín v riadku až na 35 – 35 cm. Napríklad aj ‘Karmen‘ sa môže vysádzať do väčšieho sponu, avšak z dôvodu, že vytvára veľké rastliny.
Ak niekto chce jahody pestovať v zmiešanej výsadbe, s čím ich môže pestovať?
Pri zmiešanej výsadbe sa môžu rastliny horšie udržiavať, ale to závisí aj od veľkosti plochy. Vhodný je napríklad cesnak alebo aj aksamietnice.
Je možné jahody pestovať aj v nádobách?
Keď niekto nemá možnosť pestovať ich v záhone, dajú sa pestovať aj v rôznych typoch nádob na terasách či balkónoch. Pri pestovaní v nádobách treba byť opatrný pri zálievke v letných mesiacoch, najmä pri použití samozavlažovacích kvetináčov. Stáva sa, keď sú na priamom slnku a korienky sú neustále vo vlhku, že sa substrát prehreje a zaparí natoľko, že krásne rastúce rastliny počas niekoľkých dní odumrú. Prejaví sa to ich vädnutím, hoci je substrát mokrý. Na priamom slnku treba zalievať tak, aby oblasť koreňov nebola stále mokrá.
Do nádob sa sadia aj previsnuté odrody, spomeniem aromatickú francúzsku ‘Mara de Bois’ so stredne veľkými plodmi, ktorých chuť pripomína lesné jahody. Keď sa o ňu budete správne starať, je schopná za sezónu urobiť previs až 150 cm, ktorý takmer stále plodí. Musíte však počítať s tým, že previsnuté jahody nemajú dlhú životnosť, čo je dané tým, že sa rastliny rýchlo vysilia. Keďže plodia veľkú časť sezóny, vyžadujú pravidelné prihnojovanie. Šľahúne pred zimou ponechajte, ako sú, cez zimu zaschnú a vymrznú. Rastlinu od nich očistite až na jar, keď vypučí.
Koľko sadeníc sa zmestí do nádoby?
To, samozrejme, závisí od jej veľkosti. Napríklad do nádoby s rozmermi 40 × 40 cm sa zmestí 5 rastlín – do každého rohu a do prostriedku jedna, do hrantíka s dĺžkou 50 cm maximálne 4 rastliny.
Podkladanie kvetných stvolov slamou je naozaj praktické. Kde sa dá dnes kúpiť slama? A je vhodná aj slama z bežných polí?
Slama sa napríklad predáva aj v predajniach pre chovateľov. Z konvenčného pestovania obilia na poli slama nemusí byť vhodná, obilie sa totiž zvyčajne pred zberom tzv. desikuje, čiže sa postrieka istou dávkou herbicídu, aby naraz vyschlo a lepšie sa strojovo zberalo. Preto u nás pestujeme aj vlastné obilie, nie kvôli zrnu, ale kvôli slame, aby sme si nezatiahli do porastu rezíduá pesticídov, ktoré sú pre jahody nepovolené. Vlastné obilie nedesikujeme.
Môžeme namiesto slamy použiť mulčovaciu kôru?
S mulčovacou kôrou nemáme skúsenosť. Často sa predáva borovicová kôra, ktorá má obvykle nižšie pH, čiže je kyslejšia. To by jahode nemalo prekážať, aj jahodový substrát je kyslejší. Ak by sme nemali slamu, radšej by som uprednostnila drevené hobliny pred kôrou.
Sú jahody samoopelivé?
Áno, v podstate sú, ale potrebujú hmyz, pretože čím lepšie je kvet opelený, tým krajší je plod. Napríklad keď je chladno a hmyz nelieta, stáva sa, že vyrastajú také rôzne „patvary“ plodov. A to býva práve z dôvodu nedostatočného opelenia.
Ako je vhodné nastaviť zálievku?
Jahoda neznáša premokrenie a je dobré, keď pôda medzi zálievkami mierne preschne. Na správne množstvo zálievky je potrebné sledovať priebeh počasia. Keď fúka vietor, pôda rýchlejšie vysychá. Zálievka zhora nie je ideálna kvôli botrytíde, ale niekto nemá inú možnosť. Ideálna je kvapková zálievka.
Čas zberu jahôd
Kedy je ideálny čas zberať plody?
Plody určite nezberáme ani tesne pred dozretím, zberajú sa vždy v plnej zrelosti. Presne toto je jeden z veľkých rozdielov medzi dovozovými jahodami a našimi. Keď sú zberané v plnej zrelosti, sú sladké, plné chuti a nezabudnuteľné.
Plody, ktoré u nás predávame, je dobré do druhého dňa skonzumovať, práve preto, že ich zberáme v plnej zrelosti. Zberáme každý deň, dozrievajú veľmi rýchlo. Interval zberu v záhradke nemusí byť každý deň, ale povedzme každý druhý.
Ako na dĺžku obdobia zberu vplýva počasie?
Samozrejme, počasie má veľký vplyv. Studené a daždivé ho výrazne skráti, plody vtedy často bývajú napadnuté botrytídou. Uvediem aj príklad z fóliovníka. Boli roky, keď sme jahody vo fóliovníku zberali aj prvý týždeň v decembri, ale napríklad minulý rok (2023) bola veľmi teplá jeseň, čo urýchlilo dozrievanie, a tak sme so zberom skončili už v polovici októbra.
Čo s jahodami po zbere úrody?
Staré listy ostriháme, na väčšej ploche pokosíme kosačkou, na ktorej nastavíme výšku kosenia na cca 5 cm od zeme, aby sme nezničili rastové srdiečka. Ostrihať treba aj nové poplazy, pokiaľ nechceme dopestovať mladé sadenice. Následne rastliny prihnojíme, aby načerpali silu do ďalšieho roku, pretože rastlina už v septembri v pletivách diferencuje nové kvetné stvoly. Keď sa po zbere dobre o jahodovisko postaráme, oplatí nám to v úrode v ďalšom roku. Netreba zabúdať ani na zálievku.
Sadenice z poplazov
Spomínate dopestovanie vlastných sadeníc z poplazov.
Áno, poplazy, čiže šľahúne s mladými rastlinami, sa používajú na vlastné domáce množenie. Odporúča sa však maximálne jedno „premnoženie“ (z rastliny získanej z poplazu už nepoužívame poplazy na ďalšie množenie), pretože po viacnásobnom množení dochádza k degenerácii rastliny.
Ako získavajú nové sadenice veľkopestovatelia? Nemnožia nové rastliny stále z poplazov?
Veľkopestovatelia alebo aj šľachtiteľské stanice majú každý rok novú „matku“, ktorú získavajú in vitro – v laboratórnych podmienkach, aby zachovali vlastnosti tej-ktorej odrody. Aj my každý rok kúpime nové materské rastliny, z ktorých v daný rok odoberáme sadenice a na konci sezóny matky „zničíme“.
Kedy sa sadia sadenice, ktoré si dopestujeme z poplazov?
Z poplazov odoberáme sadenice dobre vyzreté od druhej polovice augusta až do polovice októbra, skôr nie, lebo budú nevyzreté. Sadíme ich priamo na stanovište. Pri výsadbe koncom leta, keď je ešte horúco, sa odporúča ostrihať listy a nechať len srdiečko. Rýchlejšie sa potom ujmú, lebo nemajú taký odpar vody. Úrodu prinesú až ďalší rok.
Ako sa dajú v domácich podmienkach rozmnožiť stáleplodiace odrody, keďže poplazy takmer nevytvárajú?
Delením. Keď sa na ne pozrieme po istom čase bližšie, jeden trs jahody je akoby zložený z dvoch, troch rastlín. Vyberieme ho z pôdy a rozdelíme na jednotlivé rastliny.
Platí aj pri stáleplodiacich odrodách pravidlo 4 rokov, že záhon treba po 4 rokoch presunúť a celkom obnoviť porast?
Stáleplodiace jahody odporúčame pestovať na jednom stanovišti maximálne dva roky. Tým, že rastlina plodí dlhší čas v roku, je viac vysiľovaná a sú aj väčšie nároky na pôdu. Ak ju necháte na jednom mieste štyri roky, porast síce môže byť pekný, ale úroda a kvalita plodov budú nižšie.
Najčastejšie škodce
Aké škodce sa najčastejšie vyskytujú u nás pri pestovaní vonku v záhonoch?
Dá sa povedať, že sa nikdy sa nevyhneme drobnému tmavému chrobáčikovi s pekným názvom kvetovka jahodová. Samička kladie vajíčka do kvetu a zároveň nahryzne kvetnú stopku.
Je potrebné proti nemu zasiahnuť?
Keď nechceme prísť o úrodu, tak musíme. Porast sa postrekuje v kvete, preto je dobré striekať podvečer, keď už je vonku málo opeľovačov.
Okrem kvetovky sa vyskytujú už spomínané strapky a roztočce. Napríklad roztočce si poľahky môžeme do záhrady zavliecť sadenicami od susedy či kamarátky, keďže na začiatku na nich nemusí byť vidno, že sú napadnuté. Platí, že keď vysádzať sadenice, tak zdravé sadenice.
Starostlivosť o jahody cez zimu
Ako sa o jahodovisko postarať cez zimu?
Zimu by jahody vysadené v záhone mali prečkať v poriadku bez nášho zásahu. Keď však začnú na jar rásť a kvitnúť a vtedy hlásia mrazy, je dobré porast prikryť netkanou textíliou. Pomocou netkanej textílie sa dajú rastliny na jar aj prirýchliť, tam však pozor na denné teploty. Keď rastliny pre mrazíky prikryjeme na noc a cez deň teplota stúpne na cca 15 stupňov a svieti slnko, je dôležité ich cez deň odkryť, lebo teplota pod netkanou textíliu môže stúpnuť aj na 35 – 40 °C a rastliny sa môžu zapariť. Následkom je šírenie botrytídy.
A čo jahody v nádobách a zima?
Počas zimy ide hlavne o to, aby v nádobách nepremrzli korene. Voľne stojace nádoby, keď majú prísť väčšie mrazy, je veľmi dôležité obaliť napríklad jutovým vrecom či netkanou textíliou. Ak je možnosť, tak najlepšie je celú nádobu „zasadiť“ – ponoriť do záhona –, aby nenamrzli korene, prípadne premiestniť do studenej zimnej záhrady. Určite nie je vhodná pivnica alebo byt, v pivnici im bude chýbať svetlo a v byte je pre ne príliš teplo a chýba priame svetlo.
Ďakujeme za rozhovor.
Galéria k článku
Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: archív manželov Hančovcov, iStock, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Z týchto odrôd jahôd si určite vyberiete. Siahnite po overenej kvalite!
Naučte sa správne vysádzať jahody: 7 krokov k bohatej úrode
Spoznajte ekologické odrody marhúľ, sliviek, jahôd a ríbezlí
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v okolí Spišskej Novej Vsi?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v okolí Smoleníc?
Ako ochrániť jahody pred neskorými jarnými mrazíkmi? Základom je prevencia
