V záhradách nájdeme rastliny, ktoré môžu spôsobovať problémy pri ošetrovaní, no zároveň slúžia ako účinné prírodné bariéry. Ich ostré tŕne sú charakteristické pre mnohé úžitkové aj okrasné druhy. Ktoré listnaté rastliny ich majú najvýraznejšie?

Rastliny s tŕňmi môžu byť síce problémové pri údržbe, ale zároveň predstavujú výbornú ochranu záhrady pred nežiaducimi návštevníkmi, ako sú zvieratá či ľudia. Najznámejšími tŕnitými úžitkovými rastlinami sú maliny, ostružiny, egreše či rakytník, ktoré nám prinášajú chutné plody, no ich zber je náročnejší. V tomto článku sa však zameriame na okrasné listnaté rastliny, ktoré vynikajú svojím pichľavým „ozbrojením“ a o ich existencii nevedia všetci záhradkári.
Pichľavé kríky ako ochrana záhrady
Niektoré obľúbené rastliny, ako sú dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) a hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea), sa bežne pestujú v záhradách, no ich „ostnatý prídavok“ býva prehliadaný.
Tieto rastliny sa často využívajú na vytvorenie prírodných bariér alebo živých plotov. Ak ich však vysadíme príliš blízko chodníkov alebo miest s častým pohybom, môžeme sa nečakane stretnúť s pichnutím, najmä v letných mesiacoch, keď nosíme ľahšie oblečenie. Tento problém je obzvlášť častý v mestských výsadbách, kde sa pichľavé konáre nachádzajú v zóne kontaktu s pokožkou alebo dokonca očami. Aj pri zastrihávaní týchto druhov, a to aj s použitím kožených pracovných rukavíc, môže manipulácia s nastrihanými konármi byť veľmi nepríjemná.

Dráč Júliin, najhorší z najhorších
Jedným z najpichľavejších druhov je dráč Júliin (Berberis julianae), ktorý sa právom považuje za jeden z najhorších. Tento krík vyniká nielen agresívnymi trojitými ostňami na konárikoch, ale aj ostnatými listami, ktorých okraje zdobia pichľavé lemovania.
Hoci je dráč Júliin veľmi dekoratívny listami, kvetmi aj plodmi, jeho údržba je nepríjemná. Preto je vhodné ho vysádzať skôr na menej exponované miesta v záhrade, ako sú zadné časti záhonov, ktoré tvoria hranicu pozemku.

Okrasný, ale nebezpečný citrónovníkovec
Ďalší druhom, ktorý vyniká výraznými ostňami, je citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata). Tento okrasný ker môže mať ostne dlhé až 10 cm. Hoci jeho listy sú trojpočetné a neškodné, ostne na konárikoch sú naozaj nebezpečné.
Ker znáša tvarovanie veľmi dobre, ale práca s nastrihaným materiálom môže byť problémová kvôli jeho výraznej pichľavosti. Ak hľadáte rastlinu, cez ktorú neprenikne žiadne zviera ani človek, citrónovníkovec je ten pravý. Pri tvarovaní rastie husto už od spodných partií.
Na druhej strane, bohato kvitne a to už skoro na jar krásnymi bielymi kvetmi. Na konci sezóny prináša množstvo žltých citrusových plodov, ktoré v interiéri uvoľňujú atraktívnu arómu. Ich šťava je výrazne horká a dužina obsahuje dosť semien, ale nájdu sa pestovatelia, ktorí ju používajú do čaju.

Dekoratívna, ale pichľavá ruža
Ruža vráskavá (Rosa rugosa) je okrasný tŕnitý ker, ktorý je tiež vhodný ako živá zátarasa. Pochádza z Japonska a Číny a dorastá do výšky približne 150 cm. Jej konáriky sú husto pokryté ostňami, ktoré môžu opäť sťažiť manipuláciu, ale aj prechod okolo rastliny.
Názov „vráskavá“ odkazuje na jej hlboko zvráskavené listy. Vyniká tiež veľmi dlhým obdobím kvitnutia – od mája až do mrazov. Kvety sú od bielej cez strakaté a prskané s ružovou až jemne fialovočervenou farbou, často sú celé sýto ružové. Plody tejto ruže tiež stoja za zmienku. Objavujú sa koncom sezóny a pridávajú záhrade krásnu ružovočervenú farbu.

Ostne má aj dulovec
O dulovcovi japonskom (Chaenomeles japonica) a dulovcovi nádhernom (Chaenomeles speciosa) nie je až tak známe, že majú ostne. Tento ker je populárny najmä pre svoje kvety, ktoré rozkvitajú medzi prvými v sezóne. Kvety sa objavujú v bielej, ružovej, koralovo červenej až tmavočervenej farbe.
Plody dulovca majú výraznú arómu a niekedy sa používajú na spríjemnenie atmosféry v príbytkoch. V Anglicku sú dokonca obľúbené na prípravu zaváranín.

Gledíčia, strom s extrémnymi ostňami
Posledným druhom je vzrastný strom, ktorý nájdeme v záhradách len zriedka – gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). Táto drevina pochádza zo Severnej Ameriky a patrí do čeľade bôbovité (Fabaceae). Je známa svojim extrémnymi a agresívnymi ostňami, ktoré pokrývajú nielen konáre, ale aj kmeň stromu. Tŕne sú skutočne markantné, a tým znemožňujú zvieratám šplhať až do koruny.
Gledíčia môže dorásť až do 20–30 metrov a je typická aj svojimi dlhými, mierne poskrúcanými strukmi, ktoré obsahujú množstvo semien. Tento strom sa s obľubou používa v mestských výsadbách, niekedy sa tiež vysemení aj do záhrad. V kultúre sa často pestuje aj jej zlatolistá verzia ‘Sunburst’ alebo ‘Skyline’, ktoré sa líšia zlatožltými listami, najmä v prvotných štádiách. Na rozdiel od pôvodného druhu netvoria povestné tŕne.

Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina