Pestovanie cukiet a patizónov zvládnu aj začiatočníci. Toto je pre úspech kľúčové

Cukety a patizóny patria azda medzi najkrajšie a najvšestrannejšie použiteľné druhy zelenín, ktoré si môžu vypestovať aj začiatočníci.

Pokiaľ od zeleniny očakávame nielen skvelú chuť, ale aj pekný vzhľad, cukety a patizóny patriace do veľkej rodiny tekvíc nás určite nesklamú. Oba druhy sa do Európy dostali z Ameriky v 16. storočí a odvtedy sa ich ponuka vďaka šľachteniu výrazne rozšírila.

Ak na jednom záhone pestujeme rôzne druhy či odrody tekvíc, je pravdepodobné, že sa navzájom skrížia a vlastnosti rastliny v ďalšom roku budú iné, ako očakávame. Čisté osivo získame len za predpokladu, že nikde vo vzdialenosti približne 1 km nerastie iná odroda alebo druh tekvice. Z odrôd krížencov F1 však v ďalšej generácii získame iba pôvodné rodičovské odrody.

Výber odrody

Cuketám a patizónom sa šľachtitelia venovali natoľko, že si dnes môžeme vybrať medzi odrodami s rôznou farbou a tvarom plodov.

Patizóny tvoria plody v tvare disku s vlnitým okrajom v bielej, smotanovej, zelenej, žltej, prípadne bielo-zeleno prúžkovanej farbe. Cukety môžu mať žltú, tmavo- či svetlozelenú alebo dokonca žltoprúžkovanú šupku. Ich plody nemusia byť len valcovité, ale i guľovité. Existujú aj odrody tvoriace veľké množstvo samčích kvetov, pričom ich úlohou nie je tvorba plodov. Žlté kvety sú totiž jedlé a dajú sa skvelo zapekať alebo plniť.

Pri výbere odrôd sa zaujímame o charakter rastu rastliny. V súčasnosti sú najobľúbenejšie kríčkovité odrody, ktoré nezaberajú toľko miesta a umožňujú pohodlný zber. Niektoré patizóny a cukety môžu rásť aj plazivo, prípadne začnú tvoriť plazivé výhonky v druhej polovici leta. Takéto rastliny sú náročnejšie na plochu, s čím počítame už pri výsadbe.

Priamy výsev alebo predpestovanie?

Obidve možnosti pripadajú do úvahy. Tekvice všeobecne veľmi dobre a pomerne rýchlo klíčia. Predpestovanie je možné už v apríli v parenisku alebo v skleníku, pričom najlepšie urobíme, ak semená po dvoch až troch kusoch vysejeme do rašelinového kvetináča naplneného výsevným substrátom. Semenáčiky nikdy nepikírujeme, ale ich aj s kvetináčom z rašeliny v máji (keď už nehrozia mrazy), vysadíme rovno na záhon. Ak majú dlhú stonku, môžeme ich vysadiť aj hlbšie, a to tak, aby klíčne listy nad pôdou vyčnievali len niekoľko centimetrov.

V prípade priameho výsevu v apríli musíme vzchádzajúce rastliny chrániť pred mrazmi. Istejší je preto májový výsev, rastliny ale zaplodia aj pri výseve o mesiac neskôr. Spon medzi nimi záleží hlavne na bujnosti rastu odrody, ale všeobecne platí rozstup 50 × 50 cm. Cukety aj patizóny sú veľmi plodné rastliny, preto pre jednu domácnosť bohato postačí trojica rastlín, vysadených v jednom hniezde, prípadne aj samostatne.

Tajomstvo úspechu: Nešetríme živinami ani vodou

Cukety i patizóny rastú najlepšie na slnku, ale znesú aj polotieň, kde môžu rásť menej bujne. Pôda by mala byť tzv. v čerstvej sile, čiže na jeseň pohnojená hnojom, prípadne na jar aj kompostom. Veľmi dôležitá je poctivá zásoba organickej hmoty.

Tejto zelenine najviac vyhovuje stredne ťažká pôda s pH okolo 5,5 až 6,5, ktorá je priepustná, ale zároveň je schopná udržať dostatok vody. Počas vegetácie je vhodné rastliny každých 14 dní prihnojovať hnojivami na plodovú zeleninu. Výpar vody z pôdy zníži nástielka zo slamy, jemne pokosenej trávy alebo drevitej vlny. Vďaka mulču budú navyše čisté aj plody. Počas horúceho leta rastliny výdatne a pravidelne zalievame. V suchu málo plodia a viac trpia na hubové choroby.

Plody zbierame priebežne. Keď ich necháme prerásť, rastlina prestáva tvoriť nové mladé plody a všetku energiu investuje do dozrievania semien v tých dorastajúcich. Patizóny i cukety zberáme priebežne. Patizóny, keď majú priemer približne 15 cm, cukety od veľmi mladých až po zrelé plody s pevnou šupkou.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada