Pagaštan konský: Čím sa líši od jedlého gaštana?

Pagaštan je impozantný strom, ktorý vás zaujme krásnymi kvetmi a cennými plodmi. Je obľúbený pre svoju okrasnú hodnotu a nenáročnosť, no má aj niekoľko slabín. Aké alternatívy existujú a ako ho odlíšiť od jedlého gaštana?

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je veľký strom, ktorý často rastie v parkoch, záhradách a krajinných výsadbách. Vyznačuje sa veľkým vzrastom a efektnými kvetmi. Obľubujú ho nielen záhradníci a krajinní architekti, ale aj poľovníci a deti. Poľovníci oceňujú jeho plody, ktoré slúžia ako doplnok potravy pre lesnú zver, a deti z nich radi vyrábajú rôzne figúrky.

Tento strom dorastá do výšky až 20 – 30 metrov a jeho koruna môže mať až 15 metrov. Pagaštan nevyžaduje náročnú starostlivosť, ale nie je veľmi tolerantný k suchým stanovištiam.

Okrasné a liečivé kvety a plody

Pagaštan kvitne približne od apríla do júna. Jeho kvety sú prevažne biele a usporiadané v krásnych a nápadných súkvetiach. Ak sa pozriete bližšie, uvidíte fascinujúcu kombináciu tvarov a farieb. Neskôr sa z týchto kvetov vyvinú ostnaté tobolky, v ktorých sa ukrývajú hladké, lesklé semená.

Semená pagaštanu sa používajú aj na liečebné účely. Sú bohaté na látku eskulín, látku s protizápalovými účinkami, ktorá pomáha pri zlepšení krvného obehu, liečbe kŕčových žíl a zmierňuje opuchy. V tradičnej medicíne sa výťažky zo semien používajú na výrobu tinktúr, krémov a mastí.

Kvetenstvo pagaštanu je nielen okrasné, ale aj bohaté na flavonoidy, ktoré pôsobia antioxidačne. Z kvetov sa pripravujú čaje alebo tinktúry, ktoré pomáhajú pri problémoch s cievami, ako sú opuchy alebo zlé prekrvenie končatín.

Delené listy pagaštanu, ktoré majú 5 až 7 lístkov, sa tiež používajú na výrobu extraktov. Majú antiseptické a hojivé účinky a využívajú sa pri liečbe zápalov pokožky a vonkajších zraneniach.

Všetky časti stromu, od kvetov až po listy, z neho robia obľúbenú drevinu na výsadbu.

Plody pagaštanu ako detské postavičky — Z plodov majú radosť aj deti. Foto: Shutterstock

Má aj svoje slabiny

Rovnako ako každý strom, aj pagaštan má svoje slabiny. Je náchylný na napadnutie škodcom – ploskáčikom pagaštanovým (Cameraria ohridella). Tento drobný motýľ kladie vajíčka do listov, z ktorých sa následne vyvíjajú larvy. Počas roka má 2 až 3 generácie. Listy napadnuté týmito húsenicami začínajú schnúť a hnednú už v polovici leta. To môže viesť k tomu, že celé koruny stromov predčasne odchádzajú.

Zaujímavé je, že ploskáčika objavili až v roku 1984 v Macedónsku. Strata listov často vedie k tomu, že vypučia puky, ktoré by inak kvitli až na budúci rok. Tieto puky však vykvitnú už koncom leta. Pre strom je to vyčerpávajúce, pretože nemá čas pripraviť nové puky do nasledujúcej jari.

Zhnednuté listy pagaštanu spôsobené ploskáčikom Foto: Shutterstock

Ružový a odolný zástupca gaštanu

Pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) je kríženec pagaštanu konského a pagaštanu páviového. Tento strom, ktorý vznikol v roku 1818 vo Francúzsku, má menej dynamický rast a kvitne krásnymi tmavoružovými kvetmi. Nevyznačuje sa ani problémami so spomínaným škodcom, ploskáčikom pagaštanovým. Jeho plody nemajú takmer žiadne ostne, čo ho robí ideálnou voľbou pre záhrady a aleje.

Neznámy pagaštan ‘Baumannii’

Zaujímavým a prakticky neznámym kultivarom je pagaštan konský ‘Baumannii’. Tento strom má sterilné, ale plnokveté súkvetia, ktoré sú oproti kvetom bežných pagaštanov bohato nariasené a plné. Kultivar dorastá do menších rozmerov, no inak má rovnaké atribúty ako základný druh pagaštanu.

Ako rozlíšiť pagaštan a jedlý gaštan?

Je dôležité rozlišovať medzi pagaštanom konským a jedlým gaštanom siatym (Castanea sativa), ktoré často oba nazývame jednoducho „gaštan“. Jedlý gaštan rastie rozložitejšie a má odlišné, veľmi husté a nepríjemné ostne na oplodí. Hlavný rozdiel spočíva v plodoch – jedlé gaštany sú ukončené špičkou a sú veľmi obľúbené v kuchyni na pečenie či varenie.

Tieto dva stromy sa líšia aj kvetmi a listami. Pagaštan má veľké súkvetia a véjarovité, zložené listy, zatiaľ čo jedlý gaštan má jednoduché, úzke a pílkovité listy a tyčinkovité súkvetia. Jedlý gaštan dorastá až do 30 metrov.

Pri pestovaní jedlého gaštanu je dôležité mať aspoň dve rastliny, pretože opelenie zabezpečuje vietor. Tento gaštan je tiež náchylný na choroby, ako je huba Cryphonectria parasitica, ktorá v Amerike takmer vyhubila gaštan americký (Castanea dentata). Choroba sa prejavuje vysychaním kôry a usychaním vetví nad napadnutým miestom. Európsky gaštan je však odolnejší než jeho americký príbuzný.