Na aký podpník štepiť staré odrody ovocných stromov?

Rád by som mal v záhrade staršie odrody stromov. Na aké podpníky je najvhodnejšie štepiť takéto odrody?

Naši predkovia pestovali buď ovocné semenáče bez štepenia, alebo vybrané odrody štepili do náhodných semenáčov. Z toho vyrástli vysoké stromy s objemnou korunou, ktoré mohli aj veľa rodiť a aj kvalitné ovocie, ale často až za 8 – 12 rokov.

Dnes si intenzívnejšie, efektívnejšie pestovanie ovocia vyžaduje aj skorú úrodu, a teda i menšie tvary stromov, prípadne ich tvarovateľnosť do tvaru ovocnej steny. Preto aj pri starých odrodách využívame v menších záhradách moderné typy podpníkov tak, aby sme menšou rastovou aktivitou podpníkov do určitej miery zmenšili budúcu korunu stromu a tiež urýchlili nástup ich rodivosti. Musíme však dodržať rozumný pomer rastovej aktivity podpníka a naštepenej odrody.

Veľmi slabo rastúci podpník a bujne rastúca odroda sú absolútne nesúrodé a neperspektívne. Lepšie sa hodia podpníky so strednou rastovou aktivitou a bohatou a hlbšou koreňovou sústavou. Na úspešné a trvalé zrastenie podpníka a štepu je dôležitá ich vzájomná dobrá afinita (podobnosť), čo sa ale pri neznámych alebo starších odrodách málokedy vie dopredu, čiže si to musíme odskúšať naostro. Pri zlej afinite sa, a to aj po počiatočnom akože dobrom zrastení, často pod váhou rozrastenej koruny môže zrast časom v tomto mieste oddeliť. Inak povedané, naštepená časť stromu sa odlomí od podpníka.

Dôležité je poznať vzájomnú afinitu najmä pri dulovom podpníku pre hruškový štep, lebo tu sa často vyskytujú problémy. Zdá sa však, že nešľachtené semenáče majú k rôznym odrodám pomerne uspokojujúcu afinitu.