Táto zaujímavá, no veľmi málo pestovaná okrasná drevina pochádza z Ázie. Jej ozdobou sú nielen menšie ružové kvety, ale aj listy, ktoré sa počas jesene krásne vyfarbujú.

Kvety enkiantu zvončekovitého (Enkianthus campanulatus), nazývaného aj zvonkovec, trochu pripomínajú malé konvalinky a nápadné sú aj vďaka výrazným žilkám. Objavujú sa v máji, vždy na minuloročných konárikoch, často vo veľkom množstve. Prekvapia tiež tým, že sú trváce. Oceniteľné je na nich aj to, že sú vyhľadávané včelami a ďalším užitočným hmyzom.
Atraktívny je tento listnáč aj na jeseň, kedy sa jeho listy sfarbujú do žlta, oranžova až šarlátovo červena. Typické je vertikálne usporiadanie konárikov s koncovými listovými ružicami, staršie jedince rastú rozložitejšie. Prednosťou enkiantu je aj pomalý rast, v ideálnych podmienkach dorastie najviac do výšky 1,5 metrov.
Nedarí sa mu všade
Najkrajšie sa tento pekný krík rozrastie a zakvitne na slnečnom alebo aj na polotienistom chránenom mieste s vlhkou a kyslou pôdou. Nehodí sa na výsadbu stanovíšť so zásaditou, štrkovitou alebo piesočnatou pôdou. Tým, že patrí medzi kyslomilnú zeleň, rastú aj možnosti, ako ho v záhrade využiť.
Enkiant nádherne vynikne najmä v skupinách s azalkami a rododendronmi, ale aj ihličnanmi. Vždy je však dôležité, aby mal okolo seba dostatok miesta na rozrastanie. Hodí sa aj na pestovanie v priestrannejších kvetináčoch, kde mu môžeme vytvoriť optimálne pôdne podmienky.
Hoci pôsobí krehko, nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť a dokonca po zakorenení výborne odoláva aj nižším teplotám. Napriek tomu však bude dobré, ak ho pred prvými zimami po vysadení ochránime netkanou textíliou.

Ako pestovať enkiant
Enkiant potrebuje dostatok vlahy na to, aby prosperoval. Ideálna na zavlažovanie je dažďová voda, prípadne odstáta. Zvýšený prísun vlahy je dôležitý hlavne počas suchšieho obdobia v lete a pri pestovaní v kvetináčoch.
Myslime na to, že korene tohto kríka sú rozložené tesne pod povrchom. Aby pôda okolo nich až tak nevysychala, vyplatí sa sem rozložiť hrubšiu nástielku z jemne drvenej kôry. Tá zároveň pomáha ochladzovať pôdu, čo prospieva koreňom, ktoré sa potom až tak neprehrievajú.

Je tiež dobré vedieť, že pôda v okolí rastliny nekypríme motyčkami, mohlo by dôjsť k poškodeniu koreňového systému. Rozrastenú burinu likvidujeme radšej ručným vytrhávaním a vždy aj s koreňmi. Počas sezóny enkiant prihnojujeme hnojivom pre kyslomilné rastliny.
Jedným z pozitív pri pestovaní je aj to, že nevyžaduje rez. Stačí odstraňovať len poškodené alebo suché výhonky a to až v mieste, odkiaľ vyrastajú. Odstrihnúť môžeme po odkvitnutí aj príliš dlhé a neprirodzene do výšky rastúce výhonky, ktoré narúšajú celkový kompaktný tvar dreviny.
Galéria k článku
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Dobry den, neviete nahodou poradit o aky hmyz sa jedna ? Usadili sa v kvetinovej…