Martin Čurda radí: Čím nahradiť vzácnu rašelinu? A dá sa to vôbec?

Dá sa v záhrade niečím nahradiť rašelina? Trápi nás, že pri ťažbe rašeliny sa devastuje príroda a je to neekologické. Navyše sme počuli, že aj svetové zásoby rašeliny sú, podobne ako zásoby ropy, obmedzené.

Čím nahradiť rašelinu v záhrade
V súčasnosti 9 z 10 kubíkov rašeliny spotrebúva záhradný segment – primiešava sa do substrátov alebo je základom v substrátoch pre kyslomilné druhy.
Foto: iStock

Je tam istá paralela. Obe spomínané komodity sú skutočne v skupine „neobnoviteľných zdrojov“, hoci sa obe – ale s výrazne odlišnou rýchlosťou obnovujú. Rašelina vzniká pri rozklade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí. Ide vlastne o rané štádium tvorby uhlia, ktoré trvá tisícky rokov.

Rašelina sa teda, ako všetky fosílne palivá, priebežne doplňuje, lebo sa tvorí stále. No vzniká rýchlosťou 1 mm za rok. Ložisko vznikajúce tisícky rokov pritom vyťažíme v priebehu niekoľkých desiatok rokov. Kedysi sa rašelina ťažila ako palivo či podstielka pod dobytok a stále je v obľube, pretože má veľkú nasiakavosť a vzdušnosť, ale minimálny obsah živín.

Ako nahradiť rašelinu

V súčasnosti 9 z 10 kubíkov rašeliny spotrebúva záhradný segment – primiešava sa do substrátov alebo je základom v substrátoch pre kyslomilné druhy.

Našťastie drvivá väčšina druhov rašelinu priamo nevyžaduje a nasiakavý a vzdušný substrát môžeme pre ne vyrobiť aj s použitím iných materiálov. Napríklad s použitím kompostu či drevnej štiepky. Úplne najlepšia je hutná, ale nadýchaná zemitá plsť, ktorá prešla tráviacim traktom dážďoviek.

Dážďovky v pôde
Dážďovky sú neoddeliteľnou súčasťou každej zdravej záhrady. Foto: iStock

Dôležité je aj to, že v prípade kompostu či drevnej štiepky ide o zhodnocovanie vlastného záhradného odpadu bez nutnosti pľundrovať prírodné zdroje – či už rašeliniská, alebo lesnú hrabanku.

Rašelinu možno čiastočne nahradiť aj zmesou pilín z ihličnatých drevín, kompostu a doplnkovej výživy, ktorá znižuje pH. Nedá sa to však nahradiť v pomere jedna k jednej, preto je dobré pri pestovaní kyslomilných druhov zmiešať piliny aspoň s minimálnym objemom rašeliny.

Galéria k článku

Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.

Text: Martin Čurda
Foto: iStock

Zdroj: časopis Záhrada