Chránené jašterice: Ako podporiť ich život v záhrade?

Niekedy začujeme len rýchle šuchnutie v kríkoch, v skalke či v hromade dreva. Čo vyvolalo tento zvuk? Hraboš? Vták? Možno sa o chvíľu prezradí sama, keď na slnkom rozpálený povrch vylezie dobre maskovaná jašterica.

Samce našej najväčšej jašterice, jašterice zelenej (Lacerta viridis), sú v období párenia krásne sfarbené. Foto: Shutterstock

Na svete rozoznávame takmer 400 rôznych druhov jašteríc (Lacertidae), z ktorých sa na území Slovenska vyskytujú štyri druhy. V Európe žijú v súčasnej podobe už viac ako 13 miliónov rokov.

Majú štyri nohy prispôsobené na rýchly beh a telo pokryté šupinami. Tie slúžia ako mechanická ochrana proti poraneniu. Chvost je u väčšiny druhov dlhší ako samotné telo. Zaujímavosťou je, že slúži aj ako účinná ochrana pred predátormi. Keď lovec chytí jaštericu za chvost, dokáže ho v miestach jednotlivých stavcov úmyselne odlomiť. Kúsok jej tela síce zostáva ako korisť predátorovi, no samotná jašterica si zachráni život. Chvost následne v priebehu niekoľkých týždňov aspoň čiastočne regeneruje.

Ako žijú jašterice

Ide o denné živočíchy, ktoré k svojej aktivite vyžadujú slnko a teplo. Aj z toho dôvodu majú vynikajúci zrak, ktorým sa orientujú a hľadajú potravu. Sú hmyzožravé, no nepohrdnú ani lovom iných menších tvorov.

Ich životný cyklus je na našom území výrazne ovplyvnený chladným obdobím roka, ktoré prečkávajú zimným spánkom schované v podzemných úkrytoch. Vyhľadávajú najmä dutiny vytvorené drobnými zemnými cicavcami či priestory pod veľkými kameňmi a drevom. V chladnom počasí sú skrehnuté a nevedia sa rýchlo pohybovať. Ako studenokrvné živočíchy vyžadujú na pohyb práve teplo. S príchodom prvých teplých dní vychádzajú a ohrievajú sa na slnku.

Jašterice patria k chráneným živočíchom.

V priebehu apríla až júna sa samce so samicou pária. V tomto čase majú samce výraznejšie sfarbenie, ktorým medzi sebou zvádzajú boj o teritórium a priazeň samíc. Dokonca sa vedia nafukovať a syčať, aby svojich sokov odradili. V júni až júli samice kladú 4 – 14 vajíčok, ktoré zahrabávajú do piesčitej pôdy. Sú oválne, veľké zhruba do dvoch centimetrov a bielo sfarbené. Z nich sa približne do dvoch mesiacov liahnu malé jašterice. V teplých rokoch môžu samice naklásť dve až tri znášky.

Ak potrebujeme premiestniť vajíčka jašteríc nájdené v pôde, nesmieme ich pritom otočiť. Foto: Shutterstock

Naše štyri druhy jašteríc

Výnimkou v našej faune, čo sa týka kladenia vajíčok, je jašterica živorodá (Zootoca vivipara). U nej sa plod vyvíja vnútri tela samice. Z nej vychádzajú už plne vyvinuté mláďatá v priehľadných obaloch, ktoré po chvíli opúšťajú. Takto sa prispôsobili životu v chladnejších biotopoch s nestabilnou teplotou. Samica totiž cielene vyhľadáva miesta, kde je teplejšie, a tak dopomáha k vývinu plodu v jej tele.

Najväčším druhom jašterice u nás je jašterica zelená (Lacerta viridis). Vyskytuje sa v teplých oblastiach Slovenska. Dosahuje veľkosť až 30 – 40 centimetrov. Aj z toho dôvodu má najširšie spektrum potravy. Okrem hmyzu, pavúkov, dážďoviek a iných článkonožcov dokáže požrať aj drobné cicavce či mláďatá vtákov. V období párenia sú samce nádherne sfarbené. Prednú časť hlavy a hrdlo majú azúrovo modré, zvyšok tela krikľavozelený. Samice sú zvyčajne hnedozeleno sfarbené.

Menším druhom je jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis). Je častým obyvateľom okrajov lesov, parkov a záhrad. Dosahuje veľkosť 20 – 25 centimetrov. Samce majú telo po bokoch zelenkasté. Nápadným znakom je tmavý hnedý pás na chrbtovej strane.

Posledným druhom je jašterica múrová (Podarcis muralis), ktorá obýva kamenisté biotopy, skalné steny a múry v najteplejších oblastiach Slovenska vrátane miest.

Hoci sa medzi ľuďmi traduje, že k jaštericiam patrí aj slepúch (Anguis sp.), zo zoologického hľadiska to tak nie je. Je však ich blízkym príbuzným, ktorý evolučne prišiel o končatiny.

Jašterica múrová Foto: Shutterstock

Sú chránené a čoraz vzácnejšie

Jašterice sú chránené živočíchy a stávajú sa čoraz vzácnejšie. Problémy im spôsobuje celkový úbytok hmyzu a ničenie biotopov. V okolí ľudských príbytkov sú ekologickou katastrofou voľne žijúce mačky, ktoré ich lovia zo zábavy a dokážu tak cielene vyhubiť celé populácie.

Rady biológa, ako chrániť jašterice v záhrade

Adrián radí, ako v záhrade podporiť život jašteríc.

Na slnečných miestach pre ne vytvorte skalky a iné kamenné prvky či dekorácie z ležiacich kmeňov, na ktorých sa môžu zohrievať. Odvďačia sa udržiavaním ekologickej stability vo vašej záhrade. Zároveň takto vytvoríte biotop pre iné užitočné živočíchy. Zábavou pre vás môže byť pozorovanie ich životných cyklov, tak ako aj prírastkov mláďat.
Jašterice nikdy nechytajte do rúk. Zbytočne ich tak stresujete, následkom čoho môžu odlomiť svoj chvost. Takáto manipulácia môže byť pre gravidné samice dokonca fatálna.
Ak náhodou pri práci v záhrade nájdete vajíčka jašteríc, nikdy ich nevyberajte z pôdy. Opatrne ich znova zahrabte a miesto označte. Plod mláďat je vnútri vajíčka slabo uchytený a pri jeho otáčaní dochádza k poškodeniu. Ak je presun vajíčok nevyhnutný, treba ich opatrne vybrať tak, aby zostali v rovnakej polohe a umiestniť na iné miesto. Vkladáme ich do vopred vyhrabanej jamky a zahrabeme približne 5 centimetrami piesčitej pôdy. Nie viac, pretože v opačnom prípade sa mláďatá nebudú mať silu vyhrabať na povrch.
Jašterice získavajú vodu zlizovaním rosy alebo z požieranej potravy. V dlhom suchom letnom období uvítajú veľmi plytké misky s trochou vody. Nezabudnite do nich vložiť kamienky a iné predmety, ktoré zabránia utopeniu drobných živočíchov, napríklad včiel.