Ako dopestovať papriku bez chémie: Odborník radí, čo pomáha dosiahnuť bohatú úrodu

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako ekologicky pestovať papriku.

Ako dopestovať papriku bez chémie
Foto: Shutterstock

Paprika je zelenina, ktorá jedlám dodáva chuť aj farbu. V surovom stave je bohatá na vitamín C. Na výber máme množstvo odrôd od sladkých cez jemne pikantné až po extrémne štipľavé. Pre každého sa nájde tá pravá.

Stanovište a pôda pre papriku

Vyberieme stanovište bohaté na slnečný svit a chránené pred vetrom. Paprika rastie najlepšie v úrodnej, primerane priepustnej pôde. Preto ju vopred, na jeseň alebo skoro na jar, obohatíme odležaným hnojom, kompostom, prípadne iným organickým hnojivom. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Urobíme tak zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, dáme však pozor, aby sme príliš nezvýšili jej pH. Pôda pre pestovanie papriky má totiž ostať veľmi mierne kyslá a dolomit a vápno zvyšujú pH. Ak je pH pôdy pred úpravou tak akurát, namiesto dolomitu alebo vápna aplikujeme sadru, ktorou pridáme vápnik bez zmeny pH.

Paprika je plodina náročná na živiny. Nesadíme ju opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 až 4 rokoch.

Je teplomilná

Paprika je typická teplomilná zelenina. Priesady vysádzame do relatívne teplej pôdy, preto v chladnejších oblastiach čakáme na druhú polovicu mája. Po vysadení rastliny zalejeme prípravkami Trifender spolu s Chitopron5%, ktoré im pomôžu rýchlejšie sa zakoreniť na novom mieste. Po dvoch až troch týždňoch sa oplatí takúto zálievku zopakovať. Počas vegetačného obdobia ju pravidelne a výdatne zavlažujeme, najmä počas horúceho a suchého obdobia.

Vysievanie semien papriky
Foto: Shutterstock

Hnojenie a zber

Každých niekoľko týždňov počas sezóny aplikujeme prírodné prípravky Urtica plus alebo PlanTonic na posilnenie rastlín, podporu ich rastu a vybudovanie prirodzenej odolnosti proti napadnutiu škodcami a chorobami. Nepoužívame hnojivá s veľmi vysokým obsahom dusíka, pretože to spôsobuje, že rastliny vytvárajú veľa listov a málo plodov. V polovici vegetačného obdobia znova aplikujeme dolomit, vápno alebo sadru, aby sme zabezpečili dostatok vápnika v pôde. Papriky milujú vápnik!

Pri zbere plodov sme opatrní, pretože vetvičky rastlín sa dajú ľahko zlomiť. Nožom alebo záhradníckymi nožnicami odrežeme či odstrihneme stopku tak, aby z nej kus na plode ostal. Tvorbu plodov podporíme pravidelným zberom.

Škodce

Najčastejšími škodcami paprík sú vošky. Na rastliny aplikujeme preventívne každých 7 – 10 dní ekologický prípravok Urtica plus, PlanTonic alebo Azatin. Po zistení vošiek v uzatvorených pestovateľských priestoroch, čiže v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vypustíme ich prirodzeného predátora voškárika, ktorý sa dá kúpiť pod názvom APHIPAR. Dá sa skombinovať so 14-bodkovými lienkami predávanými pod názvom PROPYLEA, ktoré verne ostanú v našich skleníkoch a usilovne sa živia voškami. Keď sa objavia roztočce, čo najskôr objednáme tzv. SPIDEX vital s obsahom dravých roztočov, ktoré perfektne udržia naše porasty čisté.

Viete, že?

S ekologickým pestovaním môžeme začať už od výsevu? Semienka ošetríme mykoríznymi hubami.

Choroby

Najbežnejšou chorobou paprík je múčnatka. Vyvíja sa na povrchu listov a výhonkov ako biely alebo svetlosivý povlak. Preventívne, čiže skôr ako sa choroba vyskytne, aplikujeme postrek amazoN, ktorý obsahuje v prírode sa vyskytujúce baktérie Bacillus mojavensis. Po postriekaní vytvoria na rastline ochranný biofilm, čím zabraňujú vstupu hubových chorôb. Ak už paprika je napadnutá múčnatkou, použijeme postrek prípravkami buď PowerOf-K spolu s Folicit, alebo PlanTonic či Urtika plus. Konáme rýchlo, aby sme zabránili jej šíreniu.

Čo sa týka hubových chorôb na koreňoch, papriky preventívne ošetrujeme prípravkami Trifender a Chitopron5%. Trifender pôsobí preventívne a blokuje celý rad bakteriálnych, plesňových a vírusových chorôb, ktoré ich môžu napadnúť.

Pestovanie papriky bez použitia chémie
Foto: Shutterstock

Čo ešte pomáha pri pestovaní papriky bez chémie

  • Viete, že papriky sú príbuzné s paradajkami, so zemiakmi, s baklažánom či dokonca tabakom? Všetky patria do čeľade ľuľkovité – Solanaceae. Máme to na pamäti pri striedaní plodín v záhrade, čím pomáhame predchádzať vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb.
  • Ako ochranu pred škodcami vysadíme v blízkosti bazalku, nechtík alebo kôpor, ktoré pôsobia ako prírodné repelenty. Neúčinkujú síce dokonale, ale istý význam, najmä pri slabšom tlaku škodcov majú.
  • Po výsadbe je skvelým pomocníkom mulčovanie vrstvou slamy, sena alebo pokosenej trávy. Pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, obmedzuje rast buriny a znižuje potrebu zálievky. Mulč sa postupne rozkladá a obohacuje pôdu o živiny.
  • Na podporu rastu môžeme tiež používať domáce prírodné hnojivé výluhy napríklad zo žihľavy, skorocelu či z prasličky, ktoré rastlinám dodajú potrebné živiny a zároveň ich prirodzene posilnia proti škodcom.
  • Papriku na záhon naplánujeme v ďalšom roku po strukovinách (hrach, fazuľa, bôb), ktoré pôdu obohacujú o dusík, alebo po cibuľovej zelenine (cibuľa, cesnak, pór), ktorá potláča niektoré pôdne patogény.
  • Pozor, papriku nevysádzame po zemiakoch, paradajkách a baklažánoch. Keďže patria do rovnakej čeľade, zvyšuje sa riziko prenosu chorôb a škodcov, napríklad plesne zemiakovej, mozaiky tabaku či háďatka.
  • V ďalšom roku po paprike môžeme zaradiť kapustovité rastliny (kel, brokolica, kapusta), koreňovú zeleninu (mrkva, cvikla, petržlen), alebo vysejeme zelené hnojenie (vika, ďatelina), ktoré obnovuje organickú hmotu v pôde a tým zlepšuje pôdnu štruktúru.
  • Pred výsadbou papriky v máji môžeme v tom istom záhone skoro na jar pestovať rastliny s krátkym vegetačným obdobím, ako sú špenát, reďkovky a šalát.
Viac informácií nájdete na www.biotomal.sk.

Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.

Diskusie na tému článku