Kým záhradkári a včelári horlivo čakajú na prvý potvrdený nález nebezpečného sršňa ázijského (Vespa velutina), v posledných týždňoch si na územie Slovenska našiel cestu iný nepôvodný živočích. Je ňou obrovská, takmer dva a pol centimetrová včela Megachile sculpturalis, pôvodom z východnej Ázie.
Táto včela sa prvýkrát objavila v Európe v roku 2008 vo Francúzsku, odkiaľ sa ďalej šírila naprieč Európou. V posledných rokoch bola nájdená už aj v Rakúsku a Maďarsku, a tak bol jej príchod na územie Slovenska očakávaný.
Prvé nálezy sa slovenským vedcom podarili v priebehu júla tohto roku v okolí Bratislavy a pri Komárne. Je preto pravdepodobné, že sa tento druh postupne šíri naprieč juhozápadným Slovenskom.
Entomológ Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave upozorňuje, že v oblasti Álp boli nájdené aj v nadmorských výškach 1200 metrov. Pokiaľ sa jej šírenie nespomalí, v budúcnosti ju bude možné nájsť aj v horských oblastiach Slovenska.
Prečo je nebezpečná?
Ide o obrovský druh presahujúci veľkosť 2 centimetre. Podobne, ako u iných včiel, aj samičky tohto druhu majú žihadlo a dokážu nim v sebaobrane bodnúť človeka. Veľké riziko predstavujú pre našu pôvodnú faunu.
Tieto včely žijú v dreve, podobne ako iné druhy samotárskych včiel vrátane včiel maltárok (Osmia). Tie sú obľúbenými obyvateľmi hmyzích hotelov a skvelé jarné opeľovače ovocných stromov. Pri budovaní hniezdnych komôrok tieto ázijské včely často zničia hniezda pôvodných samotárskych včiel a nahradia ich vlastným plodom. Môžu tak predstavovať pre naše spoločenstvá opeľovačov nechcených konkurentov.
Veľká takmer ako drevár fialový
Hoci ide o veľký druh včely, netreba si ju mýliť s našou najväčšou samotárskou včelou – drevárom fialovým (Xylocopa violacea). Tá však žije veľmi podobným spôsobom života. Dreváre sú oproti tejto ázijskej včele ešte o niečo väčšie a hlavne nesú nezameniteľný modro-fialový kovový lesk. Tejto farby majú dokonca aj krídla.
Naopak, Megachile sculpturalis má skôr tmavé sfarbenie s chlpatou hnedo-oranžovou hruďou a veľkú tmavú hlavu. Nájsť ju možno najmä v okolí mŕtveho dreva, na suchých častiach stromov, v hmyzích hoteloch či trámoch stavieb.
Stačí fotografia mobilným telefónom
Pokiaľ máte podozrenie, že pozorujete túto veľkú včelu, neváhajte ju odfotiť – hoci aj mobilným telefónom. S údajom o dátume a mieste nálezu ju môžete odoslať na e-mail mravce.info@gmail.com.
Odborníci Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty UK a Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV vaše nálezy následne vyhodnotia. V prípade úspešných nálezov môžete pomôcť vo výskume šírenia týchto nepôvodných živočíchov.
Prírodovedci vopred všetkým ďakujú za pomoc!
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock, archív autora
Ďalšie zaujímavé články
Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely
Zachráňme hmyz! Riešenie jeho úbytku sa skrýva aj vo vašej záhrade
Nenahraditeľné opeľovače, zemné samotárske včely
Včela medonosná možno nie je naším najdôležitejším opeľovačom. Poznáte tieto tvrdo pracujúce druhy?
Včela medonosná je nenahraditeľným návštevníkom našich záhrad. Vedeli ste, že je tu už viac ako 9000 rokov?
Prečo si do záhrady umiestniť domček pre hmyz
