V minulosti ste písali o novom škodcovi – bzdoche z Afriky. Uviedli ste, že striekanie insekticídom nie je najlepšie, lebo niektoré bzdochy sú dravé a pomáhajú s ničením škodcov. Mohli by ste nejaké menovať? A napísať aj to, na akého škodcu v záhrade útočia?
Minule, keď som písal odpoveď na otázku ohľadom nového škodcu, bzdochy Nezara viridula, vedel som o jednom jedinom druhu. Vďaka vašej otázke som sa touto témou zaoberal dôkladnejšie a zistil som, že tých druhov, respektíve aj rodov je oveľa viac.
Viac druhov dravých bzdôch
Z rodu Orius sú to dokonca tri druhy dravých bzdôch, ktoré dokážu veľmi efektívne likvidovať prevažne strapky, ale dokážu ničiť aj molice. Asi najznámejšia z nich je dravá bzdocha Orius majusculus. Nepríjemné molice decimuje aj ďalšia dravá bzdocha, tentoraz z rodu Macrolophus, presnejšie Macrolophus caliginosus. Tú si dokonca môžete kúpiť pod obchodnou značkou MIRICAL.
Do tretice je tu ešte dravá bzdocha z rodu Podisus, ktorá dokáže likvidovať rôzne húsenice motýľov, napríklad húsenice spriadača amerického. Veľmi dobre zaberá aj na piadivky a tiež sa dá kúpiť v rámci bioochrany ako nechemický spôsob boja so škodcami.
Je možné, že existujú ešte ďalšie druhy, takže berte aj tento zoznam s rezervou. V každom prípade však platí, že nie všetky bzdochy sú rastlinné polyfágy, ako Nezara viridula, teda že sa živia rastlinnou potravou v širokom spektre. Inak povedané, neškodia rastlinám, ale naopak, pomáhajú ničiť hmyzích škodcov, a to nielen v zeleninových hriadkach, ale aj v ovocnom sade. Preto si myslím, že je intenzívne striekanie, či už systémovým, alebo kontaktným insekticídom kontraproduktívne.
Klíma mení aj nároky na ochranu
Vo všeobecnosti som presvedčený o tom, že meniaca sa klíma bude klásť na pestovateľov čoraz väčšie nároky na ochranu rastlín. Tá bude musieť byť účinná, ale pritom nesmie destabilizovať ekosystém chemickými rezíduami. Bude potrebná ochrana, ktorá je náročná na uplatňovanie, pretože vyžaduje precíznosť a viac krokov, na rozdiel od ochrany, pri ktorej stačí len prísť a raz vystriekať všetko, čo sa hýbe.
Bude treba veľmi sofistikovanú viacnásobnú ochranu a na viacerých stupňoch. Iba „postriekať, čo to dá“ nebude efektívne a na druhej strane, žihľavové výluhy starej mamy budú zasa čoraz viac neúčinné. Pretože „vďaka“ tomu, že sa mení klíma, menia sa aj škodce, a to oveľa rýchlejšie ako rastliny. Rýchlejšie a lepšie sa adaptujú a keď už spomínam tie žihľavové výluhy, naozaj verím, že zaberali. No zaberali v časoch, keď ešte platili pranostiky našich predkov, keď napríklad 11. 11. naváľalo snehu a Martin prišiel na bielom koni tak, ako stovky rokov predtým. To je už dnes minulosť.
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
