Rád by som si zaštepil ovocné stromy, nie je mi však celkom jasné, kedy je na to najvhodnejšia doba a ako na to. Mohli by ste mi to, prosím, v skratke vysvetliť?
Pri očkovaní a vrúbľovaní spájame ušľachtilý vrúbeľ či očko s cudzím podpníkom, ktorý často výrazne ovplyvní vlastnosti novovzniknutej dreviny.
Vhodnou kombináciou toho istého druhu vrúbľa s rôznymi typovými podpníkmi získame buď strom s vysokým kmeňom a hlbokou koreňovou sústavou, zákrpok, alebo niečo medzitým. Zákrpky začínajú rodiť často už v 2. roku, zatiaľ čo vysokokmene neraz až v 7. roku po výsadbe. Podpník má vplyv aj na kvalitu plodov, odolnosť proti mrazu či hĺbku koreňovej sústavy.
Klasické vrúbľovanie drevo na drevo sa robí najmä v predjarí, keď ešte stromy nemajú miazgu. Používajú sa vrúble narezané začiatkom zimy (v decembri). Príjemnejšie je ale vrúbľovanie na miazgu krátko pred pučaním stromov, keď je už teplejšie a aj prijateľnosť vrúbľov je veľmi dobrá. Vrúbľuje sa aj za zelena. V lete sa aj očkuje. Niektoré druhy sa vrúbľujú dokonca v zime v pivnici, napríklad vinič, ríbezle či egreše.
Úspech zrastenia vrúbľa s podpníkom závisí najmä od presného priloženia rezných plôch tak, aby sa spojili a zrástli ich kambiálne, teda rastové pletivá, ktoré sa nachádzajú pod kôrou.
Pri štepení nesmú byť vrúble ani napučané, ani namrznuté či zoschnuté. Najčastejšie preštepujeme jadroviny do veku 40 rokov, jablone do konárov hrubých do 10 cm, hrušky do konárov hrubých 10 – 15 cm. Kôstkoviny preštepujeme nie staršie ako 15 rokov (broskyne do 10 rokov) do konárov nie hrubších ako 5 – 6 cm.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
