Ktorým rastlinám vyštipovať zálistky a prečo?

Čítal som o vyštipovaní zálistkov pri rajčinách a okrem iného som sa dozvedel, že táto metóda sa uplatňuje pri pestovaní viacerých rastlín, nielen rajčín. O čo ide a prečo je to dobré?

Zjednodušene povedané – zálistky sú výhony pučiace v pazuchách listov a tie ručne odstraňujeme tak, že ich palcom a ukazovákom vyštipneme. Docielime tým to, že rastlina rajčiaka nebude rastovú energiu investovať do nových výhonkov, ktoré by už nestihli priniesť úrodu, naopak, rastovú energiu presmeruje do už existujúcich výhonkov, ktoré prinesú ešte bohatšiu úrodu.

Okrem zálistkov sa často vyštipuje aj rastový vrchol a to sa robí pri viacerých druhoch. Pri vyštipovaní, ktoré robíme takisto ručne (nechtami palca a ukazováka), odstraňujeme rastový vrchol rastliny. Keďže pri drvivej väčšine druhov platí takzvaná apikálna dominancia, rastlina reaguje na tento zákrok takmer vždy rovnako – posilní tvorbu bočných výhonkov.

Apikálna dominancia totiž znamená, že pri výžive všetkých výhonkov je pre rastlinu najprioritnejšia najvyššie položená časť rastliny, čiže vegetačný vrchol. Do neho investuje najviac energie a živín. Výsledkom je, že rastliny sú neraz vysoké, riedke a majú dlhé internódiá. Ak odstránime rastový vrchol, „donútime“ rastlinu, aby rastovú energiu presmerovala do najvyššie položených rozkonárení. Tým, že ju rozdelí do viacerých výhonov, dosiahneme, že rastlina nebude síce vysoká, ale zato rovnomernejšie rozkonárená a kompaktnejšia. Zjednodušene povedané, takto dosiahneme pri mnohých druhoch kríčkový tvar.

Výborne tento princíp funguje napríklad pri georgínach, šalvii či veronike. Uplatniť ho môžeme aj pri balkónovkách, ako sú fuksie, kde zaštipujeme aj bočné výhonky, alebo pri pelargónii. Zaštipovaním chryzantém vieme dokonca načasovať kvitnutie na konkrétne dni či týždne a pri záhradných klinčekoch zasa docielime opakované kvitnutie.